ROME: Total War
Autor: Leon
Publikované: 13. októbra 2004
Verzia hry: finálna / anglická
Sú hry, ktoré dali vzniknúť novým žánrom a stali sa nesmrteľnými. Vedľa toho sú ale aj hry, ktoré asi nesmrteľné nebudú, napriek tomu by nemali chýbať v žiadnej encyklopédii o počítačových hrách. A práve k nim by mala patriť série Total War.
• Séria Total War
Najnovšie hra Rome: Total War je už tretím prírastkom do tejto hernej série a mala by tak tvoriť jeho dočasnej vrchol. Tým znalým by sa mal vybaviť prvotné Shogun: Total War, ktorému sú už štyri roky (ten čas ale letí ...), a novšie Medieval: Total War (recenzia). Kým v prvom diele sme sa pokúšali zjednotiť rozdrobené Japonsko, druhý nás zaniesol do nemenej nepokojné stredovekej Anglicka. Ako už z názvu hry určite tušíte, Rome: Total War (ďalej len RTW) vám pre zmenu umožní zakúsiť na vlastnej koži najväčší rozmach ríše Rímskej v období od tretieho storočia pred Kristom.
Aj tentoraz sa hra drží veľmi osvedčeného schémy svojich predchodcov, totiž pomerne unikátna kombinácia turn-based a real-time stratégie. Základom hry je herný mapa rozdelená na veľké množstvo provincií, ktoré sú pod nadvládou mnohých frakcií a národov. Centrom je tentoraz Stredozemné more a priľahlé územia vrátane Blízkeho východu či severnej Afriky. Na severe je hra obmedzená približne pobrežím Baltského mora, čo je viac než dosť pre expanziu ríše Rímskej, rovnako ako pre dlhé zimné večery strávené dumáním nad tým, ako to dokázať. Znalci predchádzajúcich dielov si hneď určite všimnú, že sa nám mapa novo presunula do oblasti 3D. Mne osobne to robilo nejakú chvíľku problémy, ale po pár hodinách som si na to zvykol. Našťastie sa dá uhol pohľadu na mapu voliť, takže pri pohľade "úplne zhora" vyzerá mapa skoro ako 2D. Každému čo libo jest ...
• Dobývanie Stredozemia
RTW je v mnohých drobných veciach rozdielna od svojich predchodcov. Jedným takým, na ktorý narazíte hneď po rozohraní kampane za jednu z troch rímskych frakcií, je to, že nesmiete zaútočiť na inú rímsku frakciu bez dostatočnej popularity. Nezostáva vám teda, ako zamerať svoju expanziu mimo Apeninský polostrov na iné národy - Rieky, Egypťanov, Kartágincov, Španielmi, Galmi, Germánmi a mnoho ďalších, prevažne barbarských kmeňov. Expanzia je proste v tejto hre nutnosť, pretože bez nej sa vyhrať nedá. Na rad tak prichádza osvedčený postup - pripraviť dostatočne silnú armádu na vpád do inej provincie, zviesť rozhodujúcu bitku s nepriateľom a tým území získať, nastaviť základné management provincie a podrobiť si nejakým spôsobom miestnych obyvateľov. Tým sa dostávame späť na začiatok a posilňujeme armádu pre vpád do ďalšej krajiny, eventuálne pre odrazenie očakávaného protiútoku armád, ktoré nepriateľ stiahol z iných provincií.
Celý tento manažment je rozdelený na jednotlivé kolesá podľa základných pravidiel turn-based stratégií. Počas jedného kola môžete udeliť prakticky neobmedzene rozkazov, ich vykonanie je však podmienené ich náročnosťou. Vojsko sa môže presunúť len do určitej vzdialenosti, stavba budov či cvičenie nových vojsk trvá rôzne dlho podľa ich kvality, obliehanie miest závisí na výdrži miestnej posádky apod S jedným kolesom sa môžete pokojne "pitvať" aj hodinu, to je naozaj len na vás, nič vás netlačí rozmýšľať jednotlivé kroky. Ukončením kola, ktoré sa rovná obdobie pol roka, sa vykonajú všetky pripravené akcie, rozkazy, posuny a potom jednoducho začínate zase znova. Nezabúdajte ale, že ani súper nespí, expanduje a nikde nie je napísané, že sa nechystá práve na vás. Musíte byť lepší, musíte byť pripravení a musíte ovládať aj viac spôsobov, ako vyhrávať, nie len ten hrubou silou.
Na rad tak prichádza diplomacie, špionáž a zákerná likvidácia významných osôb u nepriateľa. Je výhodné uzatvárať spojenectvá (a tým si uvoľniť armády pre iné ťahanie), otvárať nové obchodné cesty (a mať z toho zisk), vopred vedieť o sile a zloženie protivníkovi armády (a tým predísť fiasku v podobe skazy vlastnej armády), pred bitkou zákerne zabiť slávneho vojvodcu na strane protivníka (a tým znížiť morálku a chuť bojovať v radoch nepriateľa). To všetko je už známe a nechýba to vo vylepšenej podobe ani v RTW. Novo je tu ale zavedený vplyv Senátu, ktorý má neustále nejaké pripomienky a žiadosti. Teoreticky by ste sa mu mali snažiť vyhovieť, pretože nejaká odmena vás väčšinou neminie, ale prakticky je znovu len na vás, či sa cítite byť tak silní v kramflekoch, že sa na Senát "vyprdnete". Áno, urobte to, ale ako hovorím, ide o odhad vlastných síl a možností a nikdy si nemôžete byť istí, čo z toho vznikne.
• Peniaze až na prvom mieste
Peniaze hýbu svetom, a tak tomu bolo už aj v dobe Ríma. Rozhodne nečakajte, že peňazí budete mať dosť. Naopak, všetko niečo stojí, a či chcete mať zisk, musíte mať väčšie príjmy ako výdavky. Príjmy sú vlastne len z niekoľkých málo zdrojov - z daní, z obchodu a dobytých územiach. Zato výdavky sú všade, kam sa pozriete. Cvičiť jednotky, stavať a opravovať budovy, ba čo viac, udržiavať každú jednotku (žold) vás čoskoro začne stáť nemalé prachy, najmä s tým, ako sa vám budú zväčšovať armády potrebné pre ďalšie dobývanie. Máte veľké armády? Potom s nimi musíte do boja a dobývať územie, inak je jednoducho neuživíte.
Jednou z možností, ako si manažment zjednodušiť, je voľba automatického vedenie provincie. Tým sa dá výrazne urýchliť celá hra, pretože nemusíte pri každom ťahu kontrolovať chod celej provincie a môžete sa tak sústrediť napríklad len na vojenské ťaženie. Na druhej strane je táto voľba trochu nebezpečná. Keď budete mať pod palcom naozaj veľké množstvo provincií, zistíte, že v niektorých už nie je dôležité naberať ďalšie (drahé) vojsko či stavať ďalšie nové (a drahé) stavby. Na toto si treba dať pozor, pretože to neuveriteľne prehĺta peniaze a efekt je minimálne pochybný.
Kampaň končí v okamihu, keď ovládnete Rím, čo vám môže (podľa zvolenej obtiažnosti) trvať aj desiatky hodín čistého času hrania. Ako som už spomenul na začiatku, na výber máte len z troch rímskych frakcií. Akonáhle však za jednu z nich kampaň dokončíte, sprístupní sa vám kampane aj za ostatné národy v Stredozemí, o ktorých som sa už zmieňoval. Tým získate pomerne unikátnu možnosť dostať na kolená celú tú obrovskú rímsku ríšu z pozície prakticky bezvýznamného národa tej doby.
• Bojová časť hry
Až doteraz som písal výhradne o strategickej stránke hry, ale to je vlastne len jedna časť hranie. Druhou je real-time stratégia v podobe menších, väčších i veľmi rozsiahlych bitiek. Kým strategická časť je jednoducho povinná, bitku nemusíte riadiť ani jednu a rovnako vyhráte. V okamihu stretu dvoch armád vám hra ponúkne, či sa pokúsite viesť bitku sám alebo či si jej výsledok necháte vygenerovať. Výpočtom výsledku vychádza z množstva, typov a skúsenosti jednotiek na tej ktorej strane, berie sa ohľad na schopnosti vojvodcu, na terén a mnoho ďalších vecí, vrátane (čo skôr predpokladám) vplyvu náhody. Tá je ale taká malá, že skoro zakaždým skončí bitka tak, ako predpokladáte, respektíve sa to naučíte vopred tipovať. Podľa môjho je zbytočné riadiť každú bitku osobne, zvlášť keď máte zdrvujúcu prevahu. Avšak práve na týchto malých bitkách si môžete nacvičiť rôzne postupy, taktiky av neposlednom rade aj ovládanie celej tej bojovej vravy.
Väčšinou nie je potrebné vymýšľať nejakú špeciálnu taktiku - pechota ide v čele, lukostrelci a vrhacie za nimi, jazda po strane av zálohe. Občas sa hodí nejaký ten katapult či kladivo, obzvlášť pri obliehaní miest. Zaujímavosťou sú napríklad aj vycvičení psi, ktorí dokážu vniesť do nepriateľských radov pekný chaos. Taktika je teda vcelku jasná. Dôležitá je predovšetkým súčinnosť jednotlivých vojsk a využitie eventuálne výhody na mape (lukostrelci na kopci, obrana na moste a pod). Pretože bitky samotné sú naozaj real-time a hráč by ich celé jednoducho nestačil odřídit, môže si každú kedykoľvek zastaviť, udeliť všetky príkazy a potom pokračovať. Skrátka maniak do podobných akcií si tu naozaj užije.
Ak sa práve necítite na kampane, môžete si skúsiť proste len tak vygenerovať nejakú mapu a zahrať si na nej. Pre znalcov histórie je k dispozícii rad rekonštrukciou skutočných dejinných bitiek, kde si môžete nielen okúsiť slávnej potýčky či obliehanie, ale aj sa niečo naučiť z histórie. Mimochodom, istá zahraničná filmová spoločnosť používa pre dokumentárne rekonštrukcie slávnych bitiek engine z RTW. To len tak pre zaujímavosť, ale aspoň vidíte, že vývojári RTW si na realite a dôrazu na presnosť veľmi zakladajú.
• Technická stránka hry
Je toho naozaj veľa, čo by sa ešte dalo napísať o tejto hre po stránke hernej, ale nerád by som skĺzol k tomu, aby som miesto recenzia napísal manuál. Prejdem preto radšej k technickej stránke veci. Netradične by som tentoraz začal skvelou hudbou, pretože tá mne utkvela za všetkého najviac. Netuším, kde hudobníci a zvukári brali námety, ale výsledok je jednoducho skvelý! Počas dlhých minút a hodín nad mapou sa vám do uší line melódie so spevom, ktorý znie neuveriteľne dobovo. Proste za hudbu dávam jednotku s hviezdičkou.
Nikoho asi neprekvapí, že ďalšieho vylepšenia sme sa dočkali aj po grafickej stránke. Ten najpodstatnejší rozdiel som už spomínal (3D mapa), ale vizuálne dokonalejšie sú opäť aj tie obrovské bitky, v ktorých každý vojak je veľmi detailne vykreslený a rozhýbanie. A teraz si predstavte, že ich sú na mape stovky, ba i tisíce, umelá inteligencia ide na plné obrátky a do toho sa ešte počítajú animácie postáv. Výsledok je opäť viac ako výborný, pretože dobre odvedená optimalizácia vám zaručí, že sa to všetko hýbe aj plynule. Každopádne hra je zase od svojho predchodcu o kus náročnejšie na výkon počítača, ale s tým sa dalo určite počítať.
Ďalšie obrázky z tejto hry nájdete v našej sekcii screenshotov
Skoro by som zabudol ešte na jednu veľkú novinku, a to na multiplayer. Bohužiaľ som nemal dostatok času na vyskúšanie (patch na verziu 1.1 je prakticky nutnosť), a tak sa s vami o zážitky nepodělím. Ak je však multiplayer naozaj funkčné, asi nemá cenu písať, ako hra získava opäť úplne novú dimenziu.
• Zhrnutie
Nebudem vás už dlhšie napínať a pristúpim k záverečnému zhrnutie. Rome: Total War je bezpochyby vrcholom doterajšej série, hoci s trochou nostalgie spomínam aj na prvého Shogun. Hra je unikátnou kombináciou dvoch typov stratégie, čo môže zdať ako jasná výhoda (2 v 1), na druhú stranu si myslím, že je aj dosť hráčov, ktorým sa táto kombinácia zdá trochu divná a jednoducho by si na to nezvykli. Pre stratégov, ktorí sa vyžívajú predovšetkým v turn-based vedenie hry, milujú dejiny a dôraz na realitu, tak pre tých je to "jasná voľba". Ja sám sa počítam medzi veľké priaznivcov tejto série, hoci okrem času na recenzie sa ním viac nevenujem. Nie preto, že by ma to nebavilo, ale jednoducho preto, že mám rád aj iné typy hier. Ale raz za tie dva roky si vždy rád urobím čas na novú hru zo série Total War. Počas tej doby so mnou nie je reč a do práce chodím ospalý. Už teraz sa teším na ďalší diel ...